Na začiatku sveta existovala len priepasť Ginnungagap mezdi Nifleheimom na severe, ríšou chladu a hmly a Múspellheimom na juhu, ríšou ohňa. V Nifleheime sa nachádzala všetkopohlcujúca studňa Hwergelmir, z ktorej vytieklo dvanásť riek, ktorých voda stále zamŕzala. Na túto masu ľadu začalo pôsobiť teplo z Múspellheimu a z kvapiek vzniknutých z roztápajúceho sa ľadu povstal mrazivý obor Ymir. Súčastne s ním vznikla na mlieko bohatá krava Audhumla, ktorej mliekom sa živil. Tá však začala olizovať slanú ľadovú kryhu. Prvý deň z ľadu vystúpili vlasy, druhý deň hlava a tretí deň celý muž, praotec Ásov Buri. Medzitým Ymirovi v ľavom podpazuší vznikol muž a žena, trením nôh o seba vznikol  šesťhlavý obor Thrudgelm. Buri nevedno ako spodil syna Bora, ktorý si vzal za manželku obryňu Bestlu, dcéru obra Bolthorna a spolu splodili troch synov menom Odin, Vili a Vel. Tí videli ako sa z hemafrodita Ymira rodia stále noví obri a preto sa rozhodli zabiť jeho i jeho potomkov. V krvi zabitého praotca obrov sa utopili všetci obri až na Thrudgelmirovho syna Bergelmiho a jeho ženy. Mŕtve telo odtiahli Borovi synovia doprostred Ginnugagapu a začali z neho tvoriť svet. Z jeho mäsa vytvorili krajinu, z kostí hory, z krvi moria a rieky, z vlasov stromy a z mozgu oblaky. Do svetových strán postavili škriatkov nazývaných Ausbui, Westra, Sudre a Nord, a z Ymirovho obočia vytvorili múr chrániaci svet ľudí pred obrami. Nakoniec vyzdvihli na nebo jeho lebku a do nej uschovali ohnivú iskru z Múspellheimu čím vytvorili Slnko. Ľudia vznikli tak, že keď Odin, Vili a Vel prechádzali po morskom pobreží, narazili na vyplavené stormy a vdýchli im život. Prvý muž sa volal Ask(jaseň) a prvá žena bola Embla (jiva). Jeden z bohov im vdýchol život, druhý im dal rozum a pohyb a tretí podobu a zmysly. Potom sa bohovia odobrali do Asgardu, ktorý spojili s Midgarom, svetom ľudí, dúhovým mostom nazývaným Bifröst.